Ako napísať abstrakt

Abstrakt je veľmi krátke vysvetlenie projektu, zvyčajne v jednom alebo dvoch odstavcoch a s menej ako 250 slovami, ktoré poskytne stručné vysvetlenie čo je obsahom projektu. Možno sa čuduješ, ako by si vtlačil 20 stranovú výskumnú prácu do pár odstavcov, ale skutočne to nie je až také ťažké.

Abstrakt neobsahuje dodatočný výklad obsahu dokumentu ani nevyjadruje hodnotiace stanovisko, toho, kto abstrakt píše. Abstrakt píše spravidla samotný autor, aby pomohol čitateľovi rýchlo sa zoznámiť s obsahom práce. Abstrakt býva spravidla informatívny, podľa možnosti obsahuje kvalitatívnu a kvantitatívnu informáciu obsiahnutú v dokumente. Text abstraktu sa píše ako jeden odstavec. Neobsahuje odkazy na samotný text práce. Používa sa v ňom odborná terminológia, stručný, vecný, úsporný informačný štýl. Mal by sa písať až vtedy, keď sú hotové závery práce.

Začni znovu s hypotézami. Zhrň základné informácie do jednej alebo dvoch viet.

Je vizitkou Vášho projektu, preto si ho pred odoslaním starostlivo pripravte, prípadne ho dajte prečítať niekomu ďalšiemu. Abstrakt musí byť gramaticky správny!

Nižšie prosím pridajte informácie o obsahu projektu – jeho abstrakt. Je vizitkou Vášho projektu, preto si ho pred odoslaním starostlivo pripravte, prípadne ho dajte prečítať niekomu ďalšiemu. Abstrakt musí byť gramaticky správny!

Abstrakt jasne, presne a stručne zvýrazní jadro práce, teda to, čo hodnotiteľa bude na skúmanom jave najviac zaujímať.

Abstrakt je samostatná jednotka, ktorá musí byť zrozumiteľná aj bez prečítania celej práce. Abstrakt musí zodpovedať 4 základné otázky:

  • prečo si prácu robil/robila/ste robili,
  • ako si ju robil/robila/ste robili,
  • čo podstatné si zistil/zistila/ste zistili,
  • k akým záverom si dospel/dospela/ste dospeli.

 

 

“Ako ovplyvňuje kyslý dážď rastliny?”

Abstrakt

Kyslý dážď je vážny problém v Európe. Je to zapríčinené spaľovaním fosílneho paliva, ktoré vytvára znečistenie ovzdušia. Toto znečistenie mieša vodné výpary so slnečným žiarením v atmosfére a padá na zem vo forme dažďa alebo iných zrážok. Účelom projektu bolo určiť vplyv kyslého dažďa na rajčiny. Predpokladalo sa, že keby boli rastliny vystavené kyslému dažďu, rástli by pomalšie. Deväť rajčinkových sadeníc vyrástlo zo semienok. Tri boli polievané čistá vodou a slúžili ako kontrolné. Tri boli polievané kyslou vodou. (pH 4.5) a trom bola daná veľmi kyslá voda (pH 4.0). Rast rastlín bol pozorovaný každý piaty deň po dobu 20 dní. Rastliny polievané kyslou vodou rástli pomalšie ako kontrolné. Rastliny polievané veľmi kyslou vodou rástli najpomalšie a na 15. deň uschli. Týmto bola hypotéza potvrdená.

Namiesto opisovania kompletného postupu vysvetli v jednej alebo dvoch vetách, ako si projekt urobil a aké boli výsledky. Taktiež vymenuj zo dva najdôležitejšie zdroje z bibliografie. 

 

Zdroj: Ako vyhrať vedeckú súťaž

Vytlačiť E-mail