Autor/autori: Laura Špaková

Drevo, drevné kompozity, drevený nábytok, konštrukcie a iné výrobky z dreva časom podliehajú poškodeniam vplyvom rôznych abiotických činiteľov (UV žiarenie, kyslík, voda a iné) a biologických faktorov. Týmto poškodeniam môžeme zabrániť pomocou rôznych náterov a prostriedkov na povrchovú úpravu. Mnohé z nich sú však riediteľné len prchavými organickými rozpúšťadlami. Smernica Európskeho parlamentu zameraná na zníženie negatívnych environmentálnych dopadov emisií prchavých organických látok je dôvodom na hľadanie alternatívnych spôsobov povrchovej úpravy dreva. Jednou z možností je nahradenie náterov riediteľných organickými rozpúšťadlami vodouriediteľnými nátermi. Povrch dreva však nie je homogénny. Voda neprilieha na celý povrch rovnako. Následkom uvedeného môže byť po istom čase znehodnotenie povrchového náteru a dreveného materiálu. Riešením by mohlo byť zabezpečenie lepšej zmáčavosti dreveného povrchu vodou, na ktorú nám poslúži nízko-teplotná atmosferická plazma. Metóda aktivuje povrch dreva, umožní vytvorenie množstva nových aktívnych centier, ktoré následne zabezpečia vytvorenie nových chemických väzieb medzi drevom a náterom. Tak zabezpečia jeho lepšie priľnutie k povrchu dreva, čo predĺži jeho životnosť. Tento cieľ sme sa snažili dosiahnuť v laboratóriu FCHPT STU v Bratislave, na Oddelení dreva, celulózy a papiera. V plazmovom generátore sme na povrch dreva aplikovali plazmu a následne sme na oplazmovanú vzorku kvapli kvapku vody. Ihneď sme odmerali kontaktný uhol medzi kvapkou vody a povrchom dreva. Po niekoľkých opakovaniach sme zistili, že na oplazmovaných vzorkách je kontaktný uhol menší, teda voda na oplazmovaný povrch dreva prilieha lepšie. Praktickou ukážkou sa nám teda podarilo dosiahnuť náš stanovený cieľ.